Život Prešova
online
online
Toto sú všetci prezidentskí kandidáti: Pozrite si ich profily
06.03.2024 Bratislava
Bratislava
6. marca (TASR) - O prezidentský palác zabojuje vo voľbách celkovo 11
kandidátov. Sú nimi v abecednom poradí Andrej Danko, Patrik Dubovský,
Krisztián Forró, Štefan Harabin, Ivan Korčok, Marian Kotleba, Ján Kubiš,
Igor Matovič, Milan Náhlik, Peter Pellegrini a Róbert Švec. Prvé kolo
volieb prezidenta SR bude v sobotu 23. marca. Prípadné druhé kolo bude
6. apríla.
TASR prináša profily kandidátov na prezidenta SR:
Narodil sa 12. augusta 1974 v Revúcej. Štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ukončil v roku 1998. Od 1. januára 2003 bol zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory a začal vykonávať advokátsku prax.
Na sneme Slovenskej národnej strany (SNS) bol 25. septembra 2010 zvolený za prvého podpredsedu SNS. Predsedom strany je od 6. októbra 2012.
Po neúspechu národniarov v predčasných parlamentných voľbách v marci 2012 sa SNS podarilo vrátiť do slovenského parlamentu 5. marca 2016 a Danko sa stal predsedom Národnej rady SR.
V roku 2020 vo februárových parlamentných voľbách dosiahla SNS svoj najhorší volebný výsledok v dejinách, po ktorom Danko avizoval svoje odstúpenie z postu predsedu. V apríli informoval, že za šéfa strany kandidovať nebude, ale napokon kandidatúru ohlásil. Na straníckom sneme v septembri 2020 ho opäť zvolili za predsedu.
Po predčasných septembrových voľbách v roku 2023 sa stala SNS spolu so Smerom-SD a s Hlasom-SD súčasťou vládnej koalície a Danka zvolili poslanci za podpredsedu Národnej rady (NR) SR.
V polovici januára 2024 vyzvalo predsedníctvo SNS Danka, aby prijal kandidatúru na post prezidenta. Kandidatúru oficiálne potvrdil 29. januára s tým, že petičný výbor odovzdal 20.000 podpisov.
Narodil sa 11. apríla 1965 v Bratislave. V roku 1988 ukončil štúdium archívnictva na Katedre československých dejín a archívnictva Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Okrem toho študoval v zahraničí na University College London so zameraním na slovanské a východoeurópske štúdiá.
Po absolvovaní univerzity pracoval ako odborný archivár v Štátnom okresnom archíve Trnava. Pôsobil aj na katedre dejín Trnavskej univerzity, bol archivárom na ministerstvách kultúry a zahraničných vecí. V rokoch 2000 až 2003 pracoval na úrade vlády v sekcii pre ľudské práva a menšiny.
V Ústave pamäti národa pôsobí ako vedecký pracovník od roku 2004, venuje sa komunistickému režimu v Československu a prenasledovaniu cirkví za totality.
Politickú kariéru začal v 90. rokoch v Demokratickej strane. V roku 2020 kandidoval do parlamentu za stranu Za ľudí, zvolený nebol.
Kandidatúru na post prezidenta SR oznámil v januári 2024. Kandiduje vďaka podpisom 15 poslancov z klubu Slovensko, Za ľudí a Kresťanská únia (KÚ).
Narodil sa 31. januára 1976 vo Veľkej Mači. Študoval na maďarskom
Gymnáziu Zoltána Kodálya v Galante, na Obchodnej akadémii v Dunajskej
Strede a na Vysokej škole moderných obchodných vied (Univerzita Edutus) v
maďarskom meste Tatabánya.
V roku 2004 vstúpil do Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja (SMK-MKP). Od roku 2011 bol okresným predsedom strany v okrese Galanta. V rokoch 2020 až 2021 bol posledným predsedom SMK-MKP.
V októbri 2021, po zlúčení troch strán zastupujúcich maďarskú menšinu na Slovensku MKÖ-MKS, Most-Híd a SMK-MKP, vznikla strana Aliancia - Szövetség, ktorej je predsedom.
Kandidatúru na post prezidenta oznámil v roku 2023. Ako občiansky kandidát odovzdal takmer 30.000 podpisov.
Narodil sa 4. mája 1957 v Ľubici. Právo vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
V rokoch 1983 - 1989 bol sudcom Okresného súdu Poprad, od roku 1990 pôsobil na Krajskom súde v Košiciach. V roku 1991 sa stal sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v rokoch 1998 - 2003 a 2009 - 2014 bol jeho predsedom. Zastával aj funkciu predsedu trestného senátu Najvyššieho súdu SR.
V čase od 4. júla 2006 do 23. júna 2009 bol ministrom spravodlivosti ako nominant Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) v prvej vláde Roberta Fica.
Na post hlavy štátu kandidoval už v predchádzajúcich voľbách v roku 2019. V prvom kole skončil tretí so ziskom 14,34 percenta hlasov. Po neúspešnej kandidatúre na prezidenta sa uchádzal na kandidátke strany Vlasť o kreslo poslanca parlamentu. Vlasť v parlamentných voľbách neuspela.
Narodil sa 7. apríla 1977 v Banskej Bystrici. Na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici vyštudoval pedagogiku. Diplom z ekonómie získal v roku 2013 na Ekonomickej fakulte UMB. Je bývalý stredoškolský pedagóg.
Politickú kariéru začal ako líder Slovenskej pospolitosti. Stranu v roku 2006 rozpustil Najvyšší súd SR. V rokoch 2013 až 2017 bol predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja. Do Národnej rady SR sa dostal v roku 2016 na čele kandidátky strany Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS).
V roku 2019 kandidoval na post prezidenta Slovenskej republiky za stranu ĽSNS so ziskom 10,39 percenta hlasov. Po februárových parlamentných voľbách v roku 2020 zasadol opäť do poslaneckých lavíc. O mandát poslanca však prišiel v apríli 2022 po verdikte Najvyššieho súdu SR.
Svoj záujem zabojovať o prezidentský palác oznámil 15. januára 2024 po tom, ako mu vypršal podmienečný trest v kauze kontroverzných šekov. Od občanov vyzbieral na kandidatúru viac ako 20.000 podpisov.
Narodil sa 12. novembra 1952 v Bratislave. V rokoch 1971 - 1976 študoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO).
Diplomatickú kariéru začal v roku 1976 na československom ministerstve zahraničných vecí v Prahe. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky zastával v rokoch 1993 - 1994 funkciu veľvyslanca a stáleho predstaviteľa SR pri OSN a ďalších medzinárodných organizáciách v Ženeve. V rokoch 1994 - 1998 pôsobil vo Viedni ako riaditeľ strediska KBSE pre predchádzanie konfliktom.
Generálny tajomník OSN Kofi Annan vymenoval Kubiša od júna 1998 za svojho osobitného predstaviteľa pre Tadžikistan. V rokoch 1999 až 2005 zastával post generálneho tajomníka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Od júna 2005 pôsobil jeden rok ako osobitný predstaviteľ Európskej únie pre Strednú Áziu.
Od 4. júla 2006 do 26. januára 2009 bol ministrom zahraničných vecí SR v prvej vláde Roberta Fica. Po odchode z postu šéfa rezortu slovenskej diplomacie vykonával funkciu výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie OSN pre Európu. Potom reprezentoval OSN opäť na misiách v zahraničí - v Afganistane, Iraku, Libanone a Líbyi.
O post hlavy štátu sa uchádza ako občiansky kandidát, vyzbieral viac ako 22.000 podpisov občanov.
Narodil sa 11. mája 1973 v Trnave. V rokoch 1993 až 1998 študoval na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave.
V roku 2002 založil trnavské vydavateľstvo regionPRESS, v ktorom ako spoločník pôsobil do roku 2007. Do politiky vstúpil v roku 2010 s občianskym združením Obyčajní ľudia (OĽ). Vo voľbách v roku 2010 sa na kandidátke strany Sloboda a Solidarita (SaS) dostal do Národnej rady SR. Poslancom je dodnes.
V roku 2011 ho z poslaneckého klubu SaS vylúčili. Do predčasných parlamentných volieb v roku 2012 sa rozhodol ísť s vlastným politickým hnutím Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO).
V parlamentných voľbách 29. februára 2020 išiel do boja o hlasy voličov v zoskupení OĽANO, NOVA, Kresťanská únia (KÚ) a Zmena zdola. Obyčajní ľudia v nich zvíťazili a Matovič sa postavil 21. marca 2020 na čelo vlády, ktorú vytvorili OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí.
Po roku vládnutia prijala prezidentka Zuzana Čaputová 30. marca 2021 demisiu premiéra Matoviča a vymenovala vládu Eduarda Hegera. Matovič v nej zastával post podpredsedu vlády a ministra financií. Odstúpil 23. decembra 2022.
Hnutie OĽANO niekoľkokrát zmenilo názov, aktuálne sa volá hnutie Slovensko. Matovič kandiduje za prezidenta SR vďaka podpisom od svojich poslancov.
Narodil sa 15. augusta 1976 v Trnave. Vyštudoval Fakultu sociálnych vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Je bývalým príslušníkom Policajného zboru.
Do politiky vstúpil kandidatúrou v komunálnych voľbách v roku 2018 ako nezávislý kandidát na post poslanca v mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves, mandát poslanca v miestnom zastupiteľstve však nezískal. Nasledovala neúspešná kandidatúra do parlamentných volieb v roku 2020 za stranu Hlas ľudu.
Na podporu svojej kandidatúry v marcových prezidentských voľbách vyzbieral 15.000 podpisov občanov.
Narodil sa 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici. Je absolventom Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
Za poslanca Národnej rady SR bol prvýkrát zvolený v roku 2006, keď kandidoval za Smer-SD. Od júla do novembra 2014 zastával post ministra školstva, 25. novembra 2014 nahradil odstupujúceho Pavla Pašku (Smer-SD) vo funkcii predsedu NR SR.
Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal po parlamentných voľbách v roku 2016. Počas politickej krízy po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice poveril prezident Andrej Kiska 15. marca 2018 Pellegriniho zostavením novej vlády po tom, ako tretia vláda Roberta Fica podala demisiu. Na čele kabinetu zloženého zo zástupcov strán Smer-SD, SNS a Most-Híd bol od 22. marca 2018 do 20. marca 2020. V predvolebnej kampani počas volieb do NR SR, ktoré sa konali 29. februára 2020, bol volebným lídrom strany Smer-SD.
Zámer založiť novú politickú stranu oznámil 10. júna 2020, na novembrovom ustanovujúcom sneme bol zvolený za jej predsedu. Po septembrových predčasných parlamentných voľbách v roku 2023 vytvorili strany Hlas-SD so Smerom-SD a SNS vládnu koalíciu. Pellegriniho zvolili poslanci za predsedu Národnej rady SR.
Svoju kandidatúru na post prezidenta SR oficiálne oznámil 19. januára 2024.
Narodil sa 21. augusta 1976 v Nitre. Vyštudovaný politológ získal diplom na Trnavskej univerzite.
Je predsedom občianskeho združenia a politického hnutia s názvom Slovenské hnutie obrody, ktoré neúspešne viedol ako líder kandidátky do parlamentných volieb v rokoch 2020 a 2023.
O post hlavy štátu sa uchádzal už v prezidentských voľbách v roku 2019, v prvom kole získal 0,3 percenta hlasov voličov.
V roku 2024 kandiduje opäť. Kancelária Národnej rady však pôvodne 9. februára neprijala jeho kandidatúru na post prezidenta, pretože podľa jej vyjadrenia nesplnil zákonom stanovené podmienky.
Švec sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal a podal žalobu na Najvyšší správny súd SR. Ten 19. februára rozhodol, že v marcových prezidentských voľbách kandidovať môže.
TASR prináša profily kandidátov na prezidenta SR:
Andrej Danko
Narodil sa 12. augusta 1974 v Revúcej. Štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ukončil v roku 1998. Od 1. januára 2003 bol zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory a začal vykonávať advokátsku prax.
Na sneme Slovenskej národnej strany (SNS) bol 25. septembra 2010 zvolený za prvého podpredsedu SNS. Predsedom strany je od 6. októbra 2012.
Po neúspechu národniarov v predčasných parlamentných voľbách v marci 2012 sa SNS podarilo vrátiť do slovenského parlamentu 5. marca 2016 a Danko sa stal predsedom Národnej rady SR.
V roku 2020 vo februárových parlamentných voľbách dosiahla SNS svoj najhorší volebný výsledok v dejinách, po ktorom Danko avizoval svoje odstúpenie z postu predsedu. V apríli informoval, že za šéfa strany kandidovať nebude, ale napokon kandidatúru ohlásil. Na straníckom sneme v septembri 2020 ho opäť zvolili za predsedu.
Po predčasných septembrových voľbách v roku 2023 sa stala SNS spolu so Smerom-SD a s Hlasom-SD súčasťou vládnej koalície a Danka zvolili poslanci za podpredsedu Národnej rady (NR) SR.
V polovici januára 2024 vyzvalo predsedníctvo SNS Danka, aby prijal kandidatúru na post prezidenta. Kandidatúru oficiálne potvrdil 29. januára s tým, že petičný výbor odovzdal 20.000 podpisov.
Patrik Dubovský
Narodil sa 11. apríla 1965 v Bratislave. V roku 1988 ukončil štúdium archívnictva na Katedre československých dejín a archívnictva Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Okrem toho študoval v zahraničí na University College London so zameraním na slovanské a východoeurópske štúdiá.
Po absolvovaní univerzity pracoval ako odborný archivár v Štátnom okresnom archíve Trnava. Pôsobil aj na katedre dejín Trnavskej univerzity, bol archivárom na ministerstvách kultúry a zahraničných vecí. V rokoch 2000 až 2003 pracoval na úrade vlády v sekcii pre ľudské práva a menšiny.
V Ústave pamäti národa pôsobí ako vedecký pracovník od roku 2004, venuje sa komunistickému režimu v Československu a prenasledovaniu cirkví za totality.
Politickú kariéru začal v 90. rokoch v Demokratickej strane. V roku 2020 kandidoval do parlamentu za stranu Za ľudí, zvolený nebol.
Kandidatúru na post prezidenta SR oznámil v januári 2024. Kandiduje vďaka podpisom 15 poslancov z klubu Slovensko, Za ľudí a Kresťanská únia (KÚ).
Krisztián Forró
Narodil sa 31. januára 1976 vo Veľkej Mači. Študoval na maďarskom
Gymnáziu Zoltána Kodálya v Galante, na Obchodnej akadémii v Dunajskej
Strede a na Vysokej škole moderných obchodných vied (Univerzita Edutus) v
maďarskom meste Tatabánya.V roku 2004 vstúpil do Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja (SMK-MKP). Od roku 2011 bol okresným predsedom strany v okrese Galanta. V rokoch 2020 až 2021 bol posledným predsedom SMK-MKP.
V októbri 2021, po zlúčení troch strán zastupujúcich maďarskú menšinu na Slovensku MKÖ-MKS, Most-Híd a SMK-MKP, vznikla strana Aliancia - Szövetség, ktorej je predsedom.
Kandidatúru na post prezidenta oznámil v roku 2023. Ako občiansky kandidát odovzdal takmer 30.000 podpisov.
Štefan Harabin
Narodil sa 4. mája 1957 v Ľubici. Právo vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
V rokoch 1983 - 1989 bol sudcom Okresného súdu Poprad, od roku 1990 pôsobil na Krajskom súde v Košiciach. V roku 1991 sa stal sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v rokoch 1998 - 2003 a 2009 - 2014 bol jeho predsedom. Zastával aj funkciu predsedu trestného senátu Najvyššieho súdu SR.
V čase od 4. júla 2006 do 23. júna 2009 bol ministrom spravodlivosti ako nominant Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) v prvej vláde Roberta Fica.
Na post hlavy štátu kandidoval už v predchádzajúcich voľbách v roku 2019. V prvom kole skončil tretí so ziskom 14,34 percenta hlasov. Po neúspešnej kandidatúre na prezidenta sa uchádzal na kandidátke strany Vlasť o kreslo poslanca parlamentu. Vlasť v parlamentných voľbách neuspela.
Ivan Korčok
Narodil sa 4. apríla 1964 v Banskej Bystrici. Vyštudoval Ekonomickú
univerzitu v Bratislave (1987) a postgraduálne štúdium medzinárodných
vzťahov na Univerzite Komenského (1995). Do diplomacie vstúpil v roku
1992.
V rokoch 2002 až 2005, počas druhej vlády premiéra Mikuláša Dzurindu, vykonával funkciu štátneho tajomníka na Ministerstve zahraničných vecí SR. Zároveň bol členom Európskeho konventu v Bruseli (2002 - 2003) a vedúcim delegácie SR pre prístupové rokovania do NATO (2003).
V rokoch 2005 až 2009 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Nemecku. Od októbra 2009 až do roku 2015 zastával funkciu veľvyslanca a stáleho predstaviteľa SR pri Európskej únii v Bruseli. Štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa stal opäť 1. augusta 2015. Na čele ministerstva zastupoval Miroslava Lajčáka počas plynutia jeho mandátu predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN. V rokoch 2018 - 2020 bol veľvyslancom SR v USA.
Počas vlády Igora Matoviča (2020 - 2021) zastával ako nominant strany SaS post ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Na poste šéfa rezortu slovenskej diplomacie pokračoval aj po vymenovaní vlády Eduarda Hegera (2021 - 2022).
Kandidatúru na prezidenta oznámil v auguste 2023. Do volieb ide ako občiansky kandidát.
V rokoch 2002 až 2005, počas druhej vlády premiéra Mikuláša Dzurindu, vykonával funkciu štátneho tajomníka na Ministerstve zahraničných vecí SR. Zároveň bol členom Európskeho konventu v Bruseli (2002 - 2003) a vedúcim delegácie SR pre prístupové rokovania do NATO (2003).
V rokoch 2005 až 2009 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Nemecku. Od októbra 2009 až do roku 2015 zastával funkciu veľvyslanca a stáleho predstaviteľa SR pri Európskej únii v Bruseli. Štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa stal opäť 1. augusta 2015. Na čele ministerstva zastupoval Miroslava Lajčáka počas plynutia jeho mandátu predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN. V rokoch 2018 - 2020 bol veľvyslancom SR v USA.
Počas vlády Igora Matoviča (2020 - 2021) zastával ako nominant strany SaS post ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Na poste šéfa rezortu slovenskej diplomacie pokračoval aj po vymenovaní vlády Eduarda Hegera (2021 - 2022).
Kandidatúru na prezidenta oznámil v auguste 2023. Do volieb ide ako občiansky kandidát.
Marian Kotleba
Narodil sa 7. apríla 1977 v Banskej Bystrici. Na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici vyštudoval pedagogiku. Diplom z ekonómie získal v roku 2013 na Ekonomickej fakulte UMB. Je bývalý stredoškolský pedagóg.
Politickú kariéru začal ako líder Slovenskej pospolitosti. Stranu v roku 2006 rozpustil Najvyšší súd SR. V rokoch 2013 až 2017 bol predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja. Do Národnej rady SR sa dostal v roku 2016 na čele kandidátky strany Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS).
V roku 2019 kandidoval na post prezidenta Slovenskej republiky za stranu ĽSNS so ziskom 10,39 percenta hlasov. Po februárových parlamentných voľbách v roku 2020 zasadol opäť do poslaneckých lavíc. O mandát poslanca však prišiel v apríli 2022 po verdikte Najvyššieho súdu SR.
Svoj záujem zabojovať o prezidentský palác oznámil 15. januára 2024 po tom, ako mu vypršal podmienečný trest v kauze kontroverzných šekov. Od občanov vyzbieral na kandidatúru viac ako 20.000 podpisov.
Ján Kubiš
Narodil sa 12. novembra 1952 v Bratislave. V rokoch 1971 - 1976 študoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO).
Diplomatickú kariéru začal v roku 1976 na československom ministerstve zahraničných vecí v Prahe. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky zastával v rokoch 1993 - 1994 funkciu veľvyslanca a stáleho predstaviteľa SR pri OSN a ďalších medzinárodných organizáciách v Ženeve. V rokoch 1994 - 1998 pôsobil vo Viedni ako riaditeľ strediska KBSE pre predchádzanie konfliktom.
Generálny tajomník OSN Kofi Annan vymenoval Kubiša od júna 1998 za svojho osobitného predstaviteľa pre Tadžikistan. V rokoch 1999 až 2005 zastával post generálneho tajomníka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Od júna 2005 pôsobil jeden rok ako osobitný predstaviteľ Európskej únie pre Strednú Áziu.
Od 4. júla 2006 do 26. januára 2009 bol ministrom zahraničných vecí SR v prvej vláde Roberta Fica. Po odchode z postu šéfa rezortu slovenskej diplomacie vykonával funkciu výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie OSN pre Európu. Potom reprezentoval OSN opäť na misiách v zahraničí - v Afganistane, Iraku, Libanone a Líbyi.
O post hlavy štátu sa uchádza ako občiansky kandidát, vyzbieral viac ako 22.000 podpisov občanov.
Igor Matovič
Narodil sa 11. mája 1973 v Trnave. V rokoch 1993 až 1998 študoval na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave.
V roku 2002 založil trnavské vydavateľstvo regionPRESS, v ktorom ako spoločník pôsobil do roku 2007. Do politiky vstúpil v roku 2010 s občianskym združením Obyčajní ľudia (OĽ). Vo voľbách v roku 2010 sa na kandidátke strany Sloboda a Solidarita (SaS) dostal do Národnej rady SR. Poslancom je dodnes.
V roku 2011 ho z poslaneckého klubu SaS vylúčili. Do predčasných parlamentných volieb v roku 2012 sa rozhodol ísť s vlastným politickým hnutím Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO).
V parlamentných voľbách 29. februára 2020 išiel do boja o hlasy voličov v zoskupení OĽANO, NOVA, Kresťanská únia (KÚ) a Zmena zdola. Obyčajní ľudia v nich zvíťazili a Matovič sa postavil 21. marca 2020 na čelo vlády, ktorú vytvorili OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí.
Po roku vládnutia prijala prezidentka Zuzana Čaputová 30. marca 2021 demisiu premiéra Matoviča a vymenovala vládu Eduarda Hegera. Matovič v nej zastával post podpredsedu vlády a ministra financií. Odstúpil 23. decembra 2022.
Hnutie OĽANO niekoľkokrát zmenilo názov, aktuálne sa volá hnutie Slovensko. Matovič kandiduje za prezidenta SR vďaka podpisom od svojich poslancov.
Milan Náhlik
Narodil sa 15. augusta 1976 v Trnave. Vyštudoval Fakultu sociálnych vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Je bývalým príslušníkom Policajného zboru.
Do politiky vstúpil kandidatúrou v komunálnych voľbách v roku 2018 ako nezávislý kandidát na post poslanca v mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves, mandát poslanca v miestnom zastupiteľstve však nezískal. Nasledovala neúspešná kandidatúra do parlamentných volieb v roku 2020 za stranu Hlas ľudu.
Na podporu svojej kandidatúry v marcových prezidentských voľbách vyzbieral 15.000 podpisov občanov.
Peter Pellegrini
Narodil sa 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici. Je absolventom Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
Za poslanca Národnej rady SR bol prvýkrát zvolený v roku 2006, keď kandidoval za Smer-SD. Od júla do novembra 2014 zastával post ministra školstva, 25. novembra 2014 nahradil odstupujúceho Pavla Pašku (Smer-SD) vo funkcii predsedu NR SR.
Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal po parlamentných voľbách v roku 2016. Počas politickej krízy po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice poveril prezident Andrej Kiska 15. marca 2018 Pellegriniho zostavením novej vlády po tom, ako tretia vláda Roberta Fica podala demisiu. Na čele kabinetu zloženého zo zástupcov strán Smer-SD, SNS a Most-Híd bol od 22. marca 2018 do 20. marca 2020. V predvolebnej kampani počas volieb do NR SR, ktoré sa konali 29. februára 2020, bol volebným lídrom strany Smer-SD.
Zámer založiť novú politickú stranu oznámil 10. júna 2020, na novembrovom ustanovujúcom sneme bol zvolený za jej predsedu. Po septembrových predčasných parlamentných voľbách v roku 2023 vytvorili strany Hlas-SD so Smerom-SD a SNS vládnu koalíciu. Pellegriniho zvolili poslanci za predsedu Národnej rady SR.
Svoju kandidatúru na post prezidenta SR oficiálne oznámil 19. januára 2024.
Róbert Švec
Narodil sa 21. augusta 1976 v Nitre. Vyštudovaný politológ získal diplom na Trnavskej univerzite.
Je predsedom občianskeho združenia a politického hnutia s názvom Slovenské hnutie obrody, ktoré neúspešne viedol ako líder kandidátky do parlamentných volieb v rokoch 2020 a 2023.
O post hlavy štátu sa uchádzal už v prezidentských voľbách v roku 2019, v prvom kole získal 0,3 percenta hlasov voličov.
V roku 2024 kandiduje opäť. Kancelária Národnej rady však pôvodne 9. februára neprijala jeho kandidatúru na post prezidenta, pretože podľa jej vyjadrenia nesplnil zákonom stanovené podmienky.
Švec sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal a podal žalobu na Najvyšší správny súd SR. Ten 19. februára rozhodol, že v marcových prezidentských voľbách kandidovať môže.
0
www.ZIVOTPO.sk
